Život Prešova
online
online
PREMIÉR: Slovensko si požičiava najlacnejšie v histórii
20.01.2015 Bratislava
Bratislava 20. januára (TASR) – Slovensko si požičiava najlacnejšie v histórii a finančné trhy mu dôverujú. Konštatovali to na dnešnej tlačovej konferencii predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) a minister financií Peter Kažimír (Smer-SD).
"V roku 2014 sa nám podarilo znížiť verejný dlh o 1 %, čím sme premianti v európskom priestore. Dostali sme sa na úroveň 54 % hrubého domáceho produktu (HDP). Náš dlh je najlacnejší v histórii. Tým, že robíme poriadok vo verejných financiách, tým, že nám trhy dôverujú, toto všetko nám umožňuje obracať sa na finančné trhy a získavať prostriedky na financovanie nášho dlhu do budúcnosti za podmienok, ktoré sú rekordné," zhodnotil premiér.
Pred pár dňami sa Slovenku podľa neho podaril predaj 12-ročných dlhopisov za historicky najlepších podmienok, s úrokom na úrovni približne 1,45 %, pričom investori mali záujem nakúpiť tieto dlhopisy až za 5,5 miliardy eur. "Naša transakcia dosiahla úroveň 1,5 miliardy eur," doplnil. Záujem o kúpu tohto dlhopisu pritom prejavilo viac než 200 investorov, najmä z Nemecka, Rakúska a krajín Beneluxu.
"Rezort financií odhaduje, že v roku 2014 sme dosiahli medziročné zníženie verejného dlhu. Podľa našich prepočtov by mal dosiahnuť úroveň 53,7 %, teda sme pod úrovňou 54 % HDP. Definitívne číslo nám však prinesie Eurostat. Absolútna výška dlhu bola niečo cez 40 miliárd eur. Náklady na obsluhu dlhu boli vlani na úrovni 1,4 miliardy eur, ušetrili sme 117 miliónov eur oproti plánu, a to na základe profesionálneho riadenia dlhu aj vďaka priazni investorov, u ktorých sa odráža stav našich verejných financií," priblížil.
V roku 2015 plánuje štát podľa Kažimíra minúť na obsluhu dlhu menej, približne 1,3 miliardy eur. "Už na základe zrealizovaných aukcií dlhopisov v tomto a minulom týždni aj oproti tejto sume ušetríme. K presným číslam sa dostaneme počas roka. Dá sa povedať, že v roku 2014 sme ušetrili vyše 8 % výdavkov, ktoré sme pôvodne plánovali na obsluhu dlhu," spresnil minister financií.
Potreba financovania na tento rok je podľa šéfa rezortu financií na úrovni asi 5 miliárd eur, čiže 6,4 % HDP. "Úroveň do 10 % takéhoto parametra je považovaná v Európe za prijateľnú," podčiarkol.
Priemerná splatnosť dlhu SR je 6,8 roka, durácia dlhu je 6 rokov. "Pre porovnanie, euroval má identické parametre - priemernú splatnosť 7 rokov a duráciu dlhu 6 rokov. Priemerný úrok v roku 2014 dosiahol úroveň 3,3 %, v tomto roku by sme mali ísť nižšie, na úroveň okolo 3 %. Hotovostná rezerva ku koncu minulého roku bola na úrovni 1,5 miliardy eur. K 1. februáru 2015 by sme mali mať identický stav hotovostnej rezervy," dodal Kažimír.
Za súčasných okolností však nemožno vydávať slovenské úrokové náklady za dôkaz ekonomického víťazstva Ficovej vlády, reagoval na tieto vyjadrenia podpredseda mimoparlamentnej strany Sieť Miroslav Beblavý. Upozornil, že Nemecko a ďalších sedem európskych krajín si aspoň krátkodobo požičiavajú za záporné úrokové sadzby. Dôvodom je zlá ekonomická situácia v celej EÚ a extrémne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky (ECB).
"Úrok 1,442 %, za ktorý sme si požičali, je výrazne vyšší ako pri stabilných západoeurópskych štátoch (Nemecko, Francúzsko) a radí nás bližšie k Španielsku či Taliansku," domnieva sa Beblavý. Bez úspešnej hospodárskej politiky na Slovensku aj v Európe sa podľa neho možno budeme o chvíľu tešiť z ešte nižších úrokových sadzieb a ešte horšej životnej úrovne.
"V roku 2014 sa nám podarilo znížiť verejný dlh o 1 %, čím sme premianti v európskom priestore. Dostali sme sa na úroveň 54 % hrubého domáceho produktu (HDP). Náš dlh je najlacnejší v histórii. Tým, že robíme poriadok vo verejných financiách, tým, že nám trhy dôverujú, toto všetko nám umožňuje obracať sa na finančné trhy a získavať prostriedky na financovanie nášho dlhu do budúcnosti za podmienok, ktoré sú rekordné," zhodnotil premiér.
Pred pár dňami sa Slovenku podľa neho podaril predaj 12-ročných dlhopisov za historicky najlepších podmienok, s úrokom na úrovni približne 1,45 %, pričom investori mali záujem nakúpiť tieto dlhopisy až za 5,5 miliardy eur. "Naša transakcia dosiahla úroveň 1,5 miliardy eur," doplnil. Záujem o kúpu tohto dlhopisu pritom prejavilo viac než 200 investorov, najmä z Nemecka, Rakúska a krajín Beneluxu.
"Rezort financií odhaduje, že v roku 2014 sme dosiahli medziročné zníženie verejného dlhu. Podľa našich prepočtov by mal dosiahnuť úroveň 53,7 %, teda sme pod úrovňou 54 % HDP. Definitívne číslo nám však prinesie Eurostat. Absolútna výška dlhu bola niečo cez 40 miliárd eur. Náklady na obsluhu dlhu boli vlani na úrovni 1,4 miliardy eur, ušetrili sme 117 miliónov eur oproti plánu, a to na základe profesionálneho riadenia dlhu aj vďaka priazni investorov, u ktorých sa odráža stav našich verejných financií," priblížil.
V roku 2015 plánuje štát podľa Kažimíra minúť na obsluhu dlhu menej, približne 1,3 miliardy eur. "Už na základe zrealizovaných aukcií dlhopisov v tomto a minulom týždni aj oproti tejto sume ušetríme. K presným číslam sa dostaneme počas roka. Dá sa povedať, že v roku 2014 sme ušetrili vyše 8 % výdavkov, ktoré sme pôvodne plánovali na obsluhu dlhu," spresnil minister financií.
Potreba financovania na tento rok je podľa šéfa rezortu financií na úrovni asi 5 miliárd eur, čiže 6,4 % HDP. "Úroveň do 10 % takéhoto parametra je považovaná v Európe za prijateľnú," podčiarkol.
Priemerná splatnosť dlhu SR je 6,8 roka, durácia dlhu je 6 rokov. "Pre porovnanie, euroval má identické parametre - priemernú splatnosť 7 rokov a duráciu dlhu 6 rokov. Priemerný úrok v roku 2014 dosiahol úroveň 3,3 %, v tomto roku by sme mali ísť nižšie, na úroveň okolo 3 %. Hotovostná rezerva ku koncu minulého roku bola na úrovni 1,5 miliardy eur. K 1. februáru 2015 by sme mali mať identický stav hotovostnej rezervy," dodal Kažimír.
Za súčasných okolností však nemožno vydávať slovenské úrokové náklady za dôkaz ekonomického víťazstva Ficovej vlády, reagoval na tieto vyjadrenia podpredseda mimoparlamentnej strany Sieť Miroslav Beblavý. Upozornil, že Nemecko a ďalších sedem európskych krajín si aspoň krátkodobo požičiavajú za záporné úrokové sadzby. Dôvodom je zlá ekonomická situácia v celej EÚ a extrémne uvoľnená menová politika Európskej centrálnej banky (ECB).
"Úrok 1,442 %, za ktorý sme si požičali, je výrazne vyšší ako pri stabilných západoeurópskych štátoch (Nemecko, Francúzsko) a radí nás bližšie k Španielsku či Taliansku," domnieva sa Beblavý. Bez úspešnej hospodárskej politiky na Slovensku aj v Európe sa podľa neho možno budeme o chvíľu tešiť z ešte nižších úrokových sadzieb a ešte horšej životnej úrovne.
0
www.ZIVOTPO.sk
